Hodina detom online dating

Podľa jej záverov, ak deti vyrastajú v prostredí, v ktorom sa rozpráva dvoma alebo viacerými jazykmi, má to pozitívne účinky na ich mozog.

Znamená to, že choroba sa u nich začala, ale napriek tomu, dokázali žiť s vyššou kvalitou života. Toto sa ale netýka ľudí, ktorí poznajú dve reči, napríklad občas využijú znalosti z angličtiny, musia obe reči používať neustále.

Najvhodnejší čas začať učiť deti dvom rečiam je od narodenia, kedy sú ako špongie. Ich mozog sa vyvíja, je flexibilný a otvorený, deti si ani neuvedomujú, že sa niečo učia.

Paralelne prijímajú obe reči a budujú oba jazykové systémy súbežne, ako materinské jazyky.

Po puberte sa nová reč ukladá do inej časti mozgu, takže deti musia prekladať z jedného jazyka do druhého alebo sa novej reči učia s pomocou svojej.

“, zvolala na svojho dva a pol ročného syna Kala, keď sme prišli na ihrisko. Kala Earl má dnes tri deti a všetky vyrastajú v bilingválnom prostredí. Potvrdzujú prípady, že deti, ktoré vyrastajú v bilingválnom prostredí, začínajú hovoriť neskôr ako ich rovesníci v monolingválnych domácnostiach, no nie je to vždy pravidlom. Hoci ja som mala pocit, že Kaline deti sú chodiacimi slovníkmi, nebol to klasický preklad, čo som počula. Nebifľujú sa slovíčka, nesedia dlhé hodiny nad gramatikou.

Navyše mal krásny londýnsky prízvuk, akému som sa ja nepriblížila ani po pätnástich rokoch štúdia angličtiny. V bilingválnom prostredí sa deti učia dvom jazykom súbežne, bez toho, aby im venovali zvýšenú pozornosť.

Ich otec je Angličan, najprv žili v Londýne a pred časom sa rodina presťahovala na Slovensko. Tie deti, ktoré rozprávajú viacerými jazykmi to majú jednoduchšie aj pri svojich školských začiatkoch.

Tiež je ľahšie začať sa učiť ďalšie jazyky, ak už vaše dieťa dva bez problémov ovláda.

Napriek tomu, že sa opak môže zdať pravdou, faktom je, že deti, ktoré prirodzene rozprávajú dvoma jazykmi, sú lepšie v čítaní i písaní, a neskôr v analytických a sociálnych schopnostiach. To len tí, ktorí neuznávajú dvojjazyčnú výchovu používajú tento fakt ako dôkaz, že dieťa nerozlišuje jednu reč od druhej. Aj dospelí často siahnu po anglických slovíčkach, ak sa chcú presne vyjadriť.

Deti však veľmi skoro spoznávajú rozdiely medzi cudzími jazykmi, platí to najmä pre tie, ktoré sú od seba diametrálne odlišné. Preto je prirodzené, že deti si vypomáhajú slovíčkami z toho silnejšieho jazyka, ak si nedokážu spomenúť, resp. Vidieť to napríklad v prenikaní angličtiny do slovenčiny, či v odbornej terminológii.

Závery výskumov známej neurologičky a psychologičky na York University v Toronte, Ilen Bialystok, sú skutočne pozoruhodné.